Knižka Hriechy v rukavičkách je presne moja krvná skupina. Vyzliekol si v nej z človeka všetky falošné krycie vrstvy, obnažil si jeho intimitu ako cibuľu a urobil si to civilným, prístupným a priamym spôsobom. Neprečítala som ju na jeden dych, na to je príliš dych berúca. Pekne pomaličky som si prešla poviedku za poviedkou. Nebudeš sa asi čudovať, že si ma pekne chytili tie hororovejšie a krvavejšie – Bezpečný kufrík, Pozostatky, Artefakt. Z Interpersonálnej som mala mrazenie v zátylku, z Nevera.com trošku inde, a spomeniem aj Stratenú mladosť a Biznis tower. Nie, neboli ani trošku smiešne, možno trochu vzrušujúce a na konci plieskali ako bič. Na počudovanie však mojím súkromným víťazom Tvojej promenády bez plaviek sú Spomienky v pisoári, pretože som si istá, že močopudné pivo s mozgom vyplavuje aj túžbu a lásku. A to sa ma dotýka.
Máš môj obdiv. A ja mám zasa dvoj-venovanie a Tvoj podpis. Ale nie o tom som chcela.
Máš môj obdiv nielen za to čo a ako si napísal, ale aj za to, že Ti nechýbala odvaha vyniesť na svetlo božie dielko takto otvorené, pretože kde-kto tento druh literatúry neprežuje. Ja však rozhodne áno. Nebojím sa do tej tvojej ošúpanej cibule zahryznúť, hoci štípe a páli. Pretože život páli viac.
So želaním dobrých predajov... a ešte lepších kritík a recenzií...