V októbri 2010 sa na slovenskom literárnom trhu objavil útly debut mladého Prievidžana Mareka Mittaša s tajomným a tak trochu zavádzajúcim názvom – Hriechy v rukavičkách. Že by išlo o detektívny príbeh na slovenský spôsob alebo čosi lascívnejšie? Po počiatočnej neistote ma potešilo zistenie, že obsah tvoria dve desiatky poviedok neveľkého rozsahu.
V príbehoch jednotlivých poviedok dominujú vzťahy – partnerské, ľúbostné, milenecké... Aktérmi sú muži, ženy, manželia, milenci a kamaráti. Napriek tomu, že autorom je muž, niekoľko z nich je napísaných z pohľadu oboch pohlaví (Interpersonálna, Valentínske rekviem, Sobota ráno). Pri postavách Ireny z poviedky Interpersonálna, Táni z Nevera.com a Laury z príbehu Stopy v piesku autor sonduje krehké ženské vnútro, ktoré sa zmieta medzi smútkom, bolesťou a hnevom po zistení nevery svojho partnera. Odhaľuje, kam je až žena schopná zájsť, aby si udržala partnera. Marek sa nevyhýba pikantným milostným scénam, ktoré však nemajú úmysel šokovať a poburovať (ako to je často zvykom v súčasnej slovenskej literatúre), ale naopak, vyplývajú z príbehu a sú často jeho pointou.
Ďalšou kapitolou sú poviedky z krimi prostredia. Mafiáni, vrahovia, devianti sú ústrednými postavami poviedok Pozostatky, Artefakt, Bezpečný kufrík. Podobné námety, rôzne uchopenie témy. Tak by sa dali charakterizovať spomenuté poviedky. Kým príbeh poviedky Pozostatky zimomravo rozpráva o postupnom „zvyknutí si“ na porcovanie neželaných osôb, v príbehu Bezpečný kufrík naopak dominuje ľahkosť a humor. A práve toto sú hlavné devízy Mareka Mittaša. Dokáže skĺbiť humor či iróniu a vzápätí ich mávnutím pera premení na tragiku života. Túto skutočnosť najlepšie ilustruje poviedka Valentínske rekviem, v ktorej si manželský pár spomína na vzájomné zoznámenie sa. Pri spomienkach Miry a Emila – dvoch outsiderov, ktorých dala dokopy práve ich spoločná opustenosť a vylúčenie z kolektívu, a ich opisoch fyzických predností: „Prsia mala malé, a pri tom ovisnuté. Newton by určite nemal na nej problém vysvetliť teóriu gravitácie“ (s. 26), sa čitateľ isto pousmeje, no vzápätí si uvedomí tragiku osudov hlavných hrdinov, ktorých spája len rutina a nemožnosť výberu iného partnera. Ešte tragickejšie je však uvedomenie si, že len neatraktívny vzhľad ich postavil do tejto degradujúcej pozície.
Pri čítaní zbierky Hriechy v rukavičkách čitateľom lomcuje pestrá škála pocitov. Nebolo by prekvapením, keby niektoré z poviedok poslúžili ako námet k filmovému scenáru. Aktuálne témy ako nevera, nástrahy internetu, vražda, pokrytectvo či dokonca náčrt lesbického vzťahu majú všetky predpoklady upútať (nielen) mladého čitateľa/diváka. Každopádne spisovateľov ako je Marek Mittaš slovenská literatúra potrebuje a pevne verím, že debut Hriechy v rukavičkách nezostane jeho poslednou knihou.
Autorka: Jana Kopčová
Recenzia vyšla v Kniznej revue Kniznej revueKnižnej revue