Zvyk je železná košeľa... a niekedy aj cudzia!
Pri písaní a príprave môjho nového románu sa intenzívne zaoberám zvykmi, rutinami a stereotypmi v živote človeka. Jednou z publikácií, ktoré o tomto probléme dokázali zozbierať tie najnovšie poznatky je dielo Charlesa Duhigga - Síla zvyku. Kniha roka 2012 si tentoraz svoj titul rozhodne zaslúži. Mapuje zvyky a chovanie ľudí na konkrétnych príbehoch. Odhaľuje aj to, ako nás majú nadnárodné spoločnosti prečítaných, ako sa vyrába hudobný hit z pesničky, ktorú na začiatku každý preladí. Kniha je určená pre všetkých, ktorí sa neváhajú ponoriť hlboko do seba a vydať sa na poznávanie vlastného mozgu. Zároveň sa naučiť svoje zvyky ovládať miesto toho, aby zvyky ovládali ich.
Čo je to vlastne zvyk? Podľa Charlesa Duhigga, reportéra denníku New York Times, ide o predpis, podľa ktorého sa náš mozog automaticky chová. A toto nutkavé správanie je založené primárne na Podnete, Akcii a Odmene. Nič zložité a pritom tak hlboko zakorenené v biologických štruktúrach mozgu, že len veľmi ťažko ovládateľné. Kniha je nesmierne vyčerpávajúcou publikáciou pracujúcou s tými najnovšími poznatkami získanými pred rokom, či dvoma. Napriek svojej vedeckej hodnote a čerstvosti je písaná atraktívnym štýlom určeným širokej verejnosti, ktorá sa chce pozrieť hlbšie na problém, prečo majú niektorí ľudia chuť vždy v piatok večer siahnuť po poháriku. Prečo sú naše zvyky silnejšie ako pamäť, čo delí gamblera od vraha, ktorý zaškrtil svoju ženu počas námesačnosti.
Kniha brožovanej väzby má bezmála 300 strán a hovorí o jedinom. Každý človek na svete má 24 hodín života denne. Ale to, akými zvykmi ich vyplníme, na tom záleží, či budeme obeťou, alebo víťazom. Od toho záleží, či budeme svoj život držať v rukách, alebo sa necháme ovládať.
Problémom je, že naše zvyky sú čitateľné, predvídateľné a využiteľné. Za mega úspechmi Starucks, alebo McDonald´s nie je skvelý produkt, ale dokonalý útok na zvyky. Aj o tom je táto kniha. O moci veľkých pracovať so zvykmi. Ako to robia? Prečo poznajú správanie tehotných žien skôr, ako ony samé? Ich zvyky im jednoducho v pravý čas našepkajú, ako konať. Kniha odhaľuje, ako sa robia hudobné hity, predávajú zubné pasty, na čom uspeli prvé osviežovače vzduchu.
Otázka slobodnej vôle je v knihe omnoho viac pálčivejšia ako v niektorých filozofických dielach Shopenhaura, či Sartra. Je postavená na výskumoch, analýzach, potenciáli mozgu a našej schopnosti (ne)ovplyvniť ich.
Zvyky sú podľa Duhigga tak silné, že ich jednoducho nemožno zo života vymazať. Možno ich len usmerniť, spoznať, identifikovať a nahradiť tými, ktoré nám prinesú viac úžitku. Sila knihy nie je len v tom, že odhalí, kde sídlia v mozgu naše zvyky, ale aj v tom, že podáva návody, ako s trochou snahy zmeniť veci v našich životoch. Nestať sa hračkou v rukách tých, čo vedia kadiaľ sa stádovitosť ľudstva bude uberať. Lenže to si vyžaduje chcenie a to je aj podľa Duhigga záležitosťou menšiny. Pritom práve jednotlivci dokázali pohnúť dejinami.
Kniha je jednoducho skvelou ochutnávkou sveta v našej hlave. Vstup povolený len pre odvážnych, pretože po knihe spoznajú, čo je ich vôľa a čo stádovitosť votkaná do génov. A ako žalostne málo je „nás samých“ v našich rozhodnutiach.